Diplomatická výprava do Bratislavy

Diplomatická výprava do Bratislavy

Tato výprava bola veľmi špeciálna! Nie je divu, že sa na ňu vydalo veľa titiákov, pre niektorých to bola dokonca prvá výprava. Špeciálna? Vyrazili sme na Slovensko, kde sa hovorí iným jazykom, platí sa eurami a „míčku“ sa hovorí loptička.

Do Bratislavy sme prišli neskoro s obvyklým meškaním štátnych dráh okolo 20 minút. Na hlavnej stanici na nás čakal Ent a po ceste do klubovne nášho spriateleného oddielu sme spoznali vedúceho Vlčej svorky (oddiel sa volá Vlčia stopa) Paťu. Paťo s nami žartoval a doviedol nás do Pistoriho paláca, v ktorom má Vlčia svorka brloh. Vyčistiť zuby a spať!

Priezkum a Vlčia svorka

Po raňajkách sme sa vydali na obhliadku Bratislavy. Začali sme dlhým, ale neuveriteľne zaujímavým rozprávaním o histórii miesta, kde sme spali (najprv sa tam sušili bylinky pre úspešného lekárnika monarchie, neskôr tam bola ambasáda nacistického Nemecka a teraz tam sídli divadlo a detský oddiel). Viedol nás Paťo, cez Slavín k Horskému parku, kde nás čakalo prekvapenie. Vlčia svorka! Deti zo spriateleného oddielu nás čakali a ďalej sme pokračovali spoločne.

Došli sme do mestského parku, kde sme si najprv upiekli obed na ohni a potom sa oba oddiely spoločne zabávali pri hrách. „Slovenčané“ (ako ich niekto z Titia nazval) to pre nás mali skvele pripravené a krásne sa o nás starali.

S Vlčou svorkou sme sa rozlúčili tak, že sme im odovzdali poklady, ktoré sme na predchádzajúcich schôdzkach pripravovali. Odovzdali sme im naše najobľúbenejšie recepty a české piesne, aby sme ich inšpirovali. Boli veľmi radi!

Vrátili sme sa do klubovne, trochu sme vyvádzali v divadelnej sále a navečerali sme sa (mali sme slovenskú pizzu a každý si mohol vybrať!). Po večerníčku sme šli spať a vedúci sa ešte radili s Grizzlym a Strunkou, vedúcimi z Vlčej svorky. Obe strany si odniesli inšpiráciu, čo vyskúšať. 😊

A nabudúce v Prahe!

Ráno sme vyčistili palác a vydali sa na vlak. Ešte sme stihli navštíviť dopravné múzeum (veľa starých áut a vláčikov aj expozícia neexistujúceho bratislavského metra) a dať si horúcu čokoládu. Potom sme už nasadli a čakala nás dlhá cesta späť. Cesta bola dlhá, ale to sme dopredu všetci dobre vedeli.

Veľmi ďakujeme Vlčej svorke za to, ako sa o nás starali, a tešíme sa, až privítame ich oddiel opäť u nás v Prahe.